Štvrtá vojvodinská konvencia
uskutočnená v Novom Sade 1. apríla 2012, v práci ktorej sa zúčastnili predstavitelia regionálnych a národnostných strán Vojvodiny a iných demokraticky a európsky orientovaných politických strán a mimovládnych organizácií, poprední predstavitelia všetkých národov a národnostných spoločenstiev, ktoré vo Vojvodine žijú stáročia, a vojvodinských geohistorických regiónov Báčky, Banátu a Sriemu, vojvodinskí akademici a iní poprední zástancovia osvedčenej vojvodinskej orientácie – predstavitelia vedy, osvety, kultúry, mediálnej, hospodárskej a iných oblastí verejného a politického života, – zvolaná pod heslom Nová vojvodinská ústavná iniciatíva,
[nr]
aklamáciou schvaľuje
D E K L A R Á C I U
O ZÁKLADOCH DEMOKRATICKÉHO ZJEDNOTENIA
VOJVODINY A SRBSKA DO ZVÄZOVEJ REPUBLIKY SRBSKO
[nr]
I
[nr]
Ako legitímni predstavitelia tej autenticky demokratickej Vojvodiny, ktorá mieni:
– že sa Republika Srbsko – zvlášť po politických zmenách začatých koncom osemdesiatych rokov a korunovaných aktuálnou Ústavou – samodeterminovala ako politicky a ústavne nekonsolidovaná spoločnosť zaťažená radom podstatných protirečení a napätí neprekonateľných v okovoch unitaristicko-centralistickej politickej sústavy a aktuálneho ústavného zriadenia, že je, ako taký, štát Srbsko už dlho v permanentnom rozpore so sebou samým, s nedávno osamostatneným Kosovom a Vojvodinou ako zvláštnou konštitutívnou entitou, s niektorými etnickými spoločenstvami vnútri jeho zložitého bytia, dokonca – napriek nedávnym pozitívnym posunom, – aj so svojími prvými susedmi, svojím európskym prostredním, ako aj s medzinárodným spoločenstvom,
– že je aktuálna Ústava Republika Srbsko podstatný generátor a najúplnejší prejav celkovej – hlbokej a zhubnej – ekonomickej, politickej, sociálnej a morálnej spoločenskej krízy,
– že občania a občanky multinacionálnej Vojvodiny presvedčivou väčšinou povedali plebiscitné nie platnej Ustave v referende pred jej schválením, čo tú Ústavu robí politicky spornou a podstatne nelegitímnou. To poskytuje nepopierateľnú plebiscitne-demokratickú kredibilitu a politickú legitimitu stanoviskám Prvej, Druhej a Tretej vojvodinskej konvencie a ich zasadzovaniam za schválenie novej ústavy, ktorá má byť plebiscitne schválená na celom území štátu Srbsko;
– že si východisko z hlbokej a všeobecnej krízy a historickej slepej uličky, v ktorej sa naša spoločnosť už dlho nachádza, nutne vyžaduje úplnú diskontinuitu s politikou centralistickej veľkoštátnosti a ideológiou memorandového Srbska, dôkladné demokratické politické reformy, podstatné ústavné zmeny a čím rýchlejší radikálny rozchod s platnou Ústavou;
– že vládnucu politickú elitu a súčasných správcov štátu k radikálnym ústavným reformám, včítane uznania Vojvodine jej násilne zrušených preverených historických ústavných práv, zaväzujú doteraz hrubo ignorované stanoviská Zmluvy DOS s ľudom z roku 2000, stanoviská Londýnskej konferencie z roku 1992, niekoľko výslovných rezolúcií Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ako aj stanoviská Benátskej komisie k aktuálnej Ústave;
– že nielen vo Vojvodine, ale aj v samom Srbsku sa vzmáhajú politické sily, ktoré – v mene požiadaviek o dôkladnú decentralizáciu, regionalizáciu a zlepšenie ústavného postavenia občana a sveta práce – čoraz rozhodnejšie žiadajú zmeny tejto Ústavy, v dôsledku čoho sa tieto zmeny tým skôr stávajú politicky nevyhnutnými a historicky nutnými;
– že je trvalým dlhodobým záujmom všetkých občanov a občianok – tak príslušníkov srbského, ako aj príslušníkov všetkých ostatných národov a národnostných spoločenstiev aj Srbska, aj Vojvodiny, ako dvoch zvláštnych a nepopierateľných geohistorických regiónov a dvoch zvláštnych konštitutívnych entít, ktoré fakticky tvoria súčasnú Republiku Srbsko, – aby aj po rozpade SFRJ a zániku SRJ a Štátneho spoločenstva Srbska a Čiernej Hory naďalej žili v spoločnom, zloženom, zväzovom, modernom, demokratickom a sekulárnom štáte republikovej formy, do ktorého sa dobrovoľne zjednotia z vlastnej plebiscitárne prejavenej vôle;
– že sa novou historickou dohodou legitímnych predstaviteľov dvoch súčasných konštitutívnych entít – Vojvodiny a Srbska – o ich samokonštituovaní ako federálnych jednotiek a o dobrovoľnom združovaní do spoločného a zloženého štátneho zväzku – Zväzovej republiky Srbsko – na základe zásady plnej ústavnej rovnoprávnosti a zásady federalizmu primeraného historicko-politickým a civilizačným zvláštnostiam a osvedčeným, a rozdielnym konštitutívnym právam a špecifikám dvoch konštitutívnych entít, najúplnejšie uskutočňujú získané a nepopierateľne historické práva aj Vojvodiny aj Srbska, historické záujmy predovšetkým srbského, ale aj menšinových národov a etnických spoločenstiev, ktoré v nich žijú stáročia, aby na pevných základoch utvorili stabilný spoločný zväzový štát, ktorý rovnako patrí všetkým občanom, pretože sú v ňom všetci rovnakí a rovnako rovnoprávni;
– že je pevné zabezpečenie a ústavné opodstatnenie spoločného života možné jedine a len na základoch takej novej historickej dohody, respektíve – na základoch spoločne stanovenej a legitímnymi predstaviteľmi oboch konštitutívnych entít schválenej Charty o zjednotení Vojvodiny a Srbska do spoločného a zloženého štátu – Zväzovej republiky Srbsko.
V súlade s takými orientáciami sme presvedčení, že sa – na platforme, ktorú touto Deklaráciou navrhujeme, – súčasné unitaristicko- centralistické Srbsko môže pokojne a úspešne t r a n s o r m o v a ť do zloženého, skutočne demokratického, trvale stabilného a rozvojove prosperujúceho moderného európskeho štátu a stať sa trvalým faktorom stability, významným garantom mieru a nositeľom rozvoja tak na Balkáne, v podunajskom a v regióne juhovýchodnej Európy, ako aj v modernej Európe vôbec.
[nr]
II
[nr]
V mene Vojvodiny, ktorú účastníci tejto Koncencie zastupujú, zhodne navrhujeme, aby sme Chartou – schválenou spoločne s legitimnými predstaviteľmi Srbska ako konštitutívnej entity, – určili nasledujúce podstatné politické stanoviská a zásady ako predpoklady a základy, na ktorých sa má budovať spoločný štát:
– Vojvodina rešpektuje ako nepopierateľný historický výdobytok a neodcudziteľné právo Srbska na štátnosť, suverenitu a medzinárodno- právnu subjektivitu, ako aj fakt, že Srbsko, – v spoločnom záujme všetkých, a predovšetkým srbského národa – tieto svoje nedoknuteľné atribúty aktom zjednotenia prenáša do spoločného štátu – Zväzovä republiku Srbsko (ZRS), ktorej štátnymi príslušníkmi sú všetci občania a občianky oboch konštitutívnych entít. V spoločnom zväzovom štáte Srbsko je federálna jednotka so statusom republiky, ktorá sa konštituuje v súlade so svojou dlhou štátotvornou tradíciou a osvedčenou medzinárodno-právnou subjektivitou, a Vojvodina, – ktorá nemá takú tradíciu štátnosti, – v spoločnom štáte je federálna jednotka so statusom republiky, ktorá sa konštituuje v súlade s historickými, geopolitickými a inými zvláštnosťami, s právom na vlastnú ústavu, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc a nakladanie s vlastným majetkom, základnými príjmami a všetkými prírodnými a prácou stvorenými zdrojmi na svojom území a s ústavnými zárukami v uskutočňovaní ľudských, menšinových, pracovných a sociálnych práv pre všetkých občanov podľa najvyšších medzinárodných štandardov,;
– Srbsko uznáva historické právo Vojvodiny na status konštituenta spoločného štátu a svojprávnej federálnej jednotky, čo predpokladá nepopierateľné právo občanov a národov, ktoré vo Vojvodine žijú, aby vo federálnej Vojvodine uskutočňovali všetky svoje zvrchované práva okrem tých, ktoré prenesú na zväzový štát. Tento – ako nesporné historické výdobytky a politické zvláštnosti Vojvodiny, – rešpektuje nedotknuteľné a neminuteľné politické právo Vojvodiny na politickú subjektivitu, regionálnu európsku identitu a právo na ústavu ako vlastný konštitutívny akt;
– základné zásady, na ktorých sa má zakladať tak ústava Zväzovej republiky Srbsko, ako aj ústavy federálnych entít, sú princípy, na ktorých sa zakladajú ústavy prevažného počtu moderných európskych štátov To sú: zásady vlády práva, právneho štátu a civilnej spoločnosti, zásady parlamentnej demokracie a dôslednej nestraníckosti v spravovaní štátu a všetkých ostatných verených prác, zásady sekulárnosti, dôsledného rozdelania moci, subsidiárnosti, dôkladnej ústavnej decentralizácie a regionalizácie a plného rešpektovania občianskych, ľudských a individuálnych a kolektívnych práv a moderných práv na základe práce;
– zväzový štát vo svojej výlučnej príslušnosti má základné, originárne funkcie, ktoré sú prívlastkom každého medzinárodne uznávaného suverénneho štátu: upravuje a zabezpečuje hranice a územnú integritu, medzinárodné vzťahy a zahraničnú politiku, obranu a bezpečnosť, občianstvo, slobody, práva a povinnosti človeka a občana, prechod hraníc, obrat tovaru a postavenie cudzincov, základy ekonomickej sústavy a vzťahov, vlastnícke a obligačné vzťahy, trh, postavenie podnikov a podnikateľov, menovú, devízovú, zahraničnoobchodnú a bankovú sústavu, colný a daňový režim, základy regionálneho a vedecko-technologického rozvoja a rozvoja veľkých technicko-technologických systémov, režimu atmosfe rických vôd, zachovania a ochrany životného prostredia, bezpečnosť v doprave, základy sociálneho poistenia a pracovných vzťahov, ochrana zdravia, výroba a obrat liekov, zbraní, jedovatých a horľavých látok, vzťahy vo zväzovom štáte, jeho organizácia a financovanie.
[nr]
Niektoré oblasti, ktoré nie sú v príslušnosti zväzového štátu sa môžu na základe spoločného záujmu federálnych jednotiek a ich rozhodnutia zveriť a upraviť zväzovým zákonom a inými aktmi zväzového štátu. To sa zvlášť vzťahuje na otázky z oblasti jednotného zriadenia hospodárskej sústavy, stratégie ekonomického rozvoja, územného plánovania, na rozvoj infraštruktúry a iné otázky vitálneho a trvalého spoločného záujmu.
[nr]
Ústavou zväzového štátu sa určí obsah každej z uvedených funkcií, ako aj spôsob rozhodovania o zákonoch a iných aktoch, ktoré schvaľujú dvojkomorové Zväzové zhromaždenie, ktoré pozostáva zo Snemovne občanov a Snemovne federálnych jednotiek, Vláda a|alebo iné orgány zväzového štátu, ako aj taký spôsob voľby a štruktúry tých orgánov, ktorý zabezpečí rovnoprávnu účasť federálnych jednotiek v ich pôsobení a rovnoprávnu zodpovednosť federálnych jednotiek za fungovanie spoločného štátu.
[nr]
Zväzový štát má vlastný majetok a autonómne zdroje príjmov v súlade so svojími funkciami.
[nr]
Zväzový ústavný súd zabezpečuje dôsledné uskutočňovanie zväzovej ústavy a ústavnosť zákonov a iných aktov zväzového štátu, ako aj zladenosť aktov federálnych jednotiek so zväzovou ústavou, pokým Zväzový najvyšší súd rozhoduje v poslednej inštancii o sporoch týkajúcich sa uskutočňovania zväzových predpisov a zaoberá sa aj zlaďovaním súdnej praxe na celom území zväzového štátu.
[nr]
Zväzový štát má svoj erb, zástavu a hymnu.
[nr]
Ako sídlo zväzového štátu, mesto Belehrad má status ústavne špecificky definovaného dištriktu;
– federálne jednotky svojími ústavami a zákonmi samostatne a primerane svojím zvláštnostiam upravujú všetky otázky, ktoré nie sú v príslušnosti zväzového štátu: rozhodujú o svojom erbe a zástave, o statuse svojich hlavných miest, upravujú inštitucionálnu organizáciu federálnych jednotiek a územnú organizáciu moci v nich, dôsledne uskutočňujúc zásadu decentralizácie a regionalizácie, celkove upravujú vzťahy medzi regiónmi, subregiónmi a obciami. Okrem toho na zásadách subsidiárnosti zabezpečujú uskutočňovanie ľudských individuálnych a kolektívnych práv stanovených zväzovou a svojou vlastnou ústavou, postavenie sveta práce a sociálnych práv, ďalej upravujú organizáciu súdnictva včítane Ústavného súdu, ktorý zabezpečuje uskutočňovanie vlastnej ústavy a ústavnosť zákonov a iných predpisov, ktoré schvaľujú orgány federálnych jednotiek.
[nr]
Federálne jednotky nakladajú vlastným majetkom a základnými fiškálnymi príjmami a zodpovedajú za celkový spoločenský a ekonomický rozvoj a ochranu a rozvoj všetkých prírodných a iných zdrojov na svojom území.
[nr]
V súlade s konsenzom stanovenými základmi zahraničnej politiky zväzového štátu federálne jednotky uskutočňujú tie formy medzinárodnej spolupráce a uzavierajú tie medzinárodné dohody, ktoré nepredpokladajú medzinárodno-právnu subjektivitu.
[nr]
Obe federálne jednotky sú rovnoprávne zodpovedné za harmonické a účinné fungovanie zväzového štátu a jeho inštitúcií a orgánov.
[nr]
Rešpektujúc hore uvedené stanoviská, východiská a princípy, a v súlade s vlastnými špecifikami, každá federálna jednotka schváli svoju ústavu na svojom ústavodarnom zhromaždení, a Ústavu zväzového štátu schváli Ústavodarné zhromaždenie zvolené na spôsob a podľa postupu v súlade s Chartou:
[nr]
Štvrtá vojvodinská konvencia, nasledujúc politické princípy troch predchádzajúcich vojvodinských konvencií, mieni. že federálnu Vojvodinu – ako konštitutívnu entitu ústavne a statusne rovnoprávnu s federálnym Srbskom – treba definovať ako federálnu Republiku občanov a občianok a národov a národnostných spoločenstiev Vojvodiny, v ktorej sú všetky národy, ktoré v nej žijú, rovnoprávne a konštitutívne, nezávisle od svojej početnosti, a všetky majú právo na všetky formy národnostnej autonómie v súlade s Ústavou federálnej Vojvodiny.
[nr]
Touto Ústavou treba stanoviť status jej tradičných regiónov: Báčky, Banátu a Sriemu a princípy ich konštituovania, a vojvodinským zákonom o regionalizácii upraviť podmienky a spôsob konštituovania iných samosprávnych regiónov a subregiónov. Viackomorový parlament – Zhromaždenie republiky Vojvodiny – ktorú tvorí Snemovňa občanov, Snemovňa národov a národnostných spoločenstiev a Snemovňa regiónov a obcí, volí Prezidenta republiky Vojvodiny, vedúcich Zhromaždenia a jeho snemovní a mandatára na utvorenie Vlády Vojvodiny, na návrh ktorého vymenuje Vládu, ministrov a iných vysokých funkcionárov.
[nr]
V súlade so svojími príslušnosťami Zhromaždenie a Vláda Vojvodiny delegujú, respektíve vymenujú vojvodinských predstaviteľov v zastupiteľských telesách a iných ústavných inštitúciách a orgánoch zväzového štátu.
[nr]
III
[nr]
Vzhľadom na to, že ústavné reformy, za ktoré sa touto Deklaráciou zasadzujeme, predpokladajú dôkladnú rekonštrukciu existujúceho štátu Srbska a radikálny rozchod s viac desaťročí trvajúcou unitaristicko-centralistickou praxou, ktorá predovšetkým Vojvodine, ale aj Srbsku spôsobila viacnásobnú a ťažko napraviteľnú historickú škodu, považujeme za veľmi významné, aby sa Chartou, ktorú spoločne určia predstavitelia Srbska a Vojvodiny, pozorne rozpracovali úkony a stanovili procedúry na uskutočnenie ústavných reforiem, konštituovanie federálnych jednotiek a konštituovanie spoločného zväzového štátu Srbska, ktorý zabezpečí legitímitu týchto reforiem a procedurálnu účinnosť v zložitom procese ich uskutočňovania.
[nr]
Úlohu, aby spolu s predstaviteľmi federálneho Srbska podrobnejšie stanovil túto procedúru a úkony, ako aj návrh Charty vcelku, Štvrtá vojvodinská konvencia, ako autentický predstaviteľ ústavodarného hnutia Vojvodiny, zverí Koordinačnému výboru poverenému uskutočňovaním tejto Deklarácie, ktorý vymenuje osobitným rozhodnutím.
[nr]
IV
[nr]
Účastníci Štvrtej vojvodinskej konvencie, vzhľadom na stav vedomia národnej elity a pomer politických síl v súčasnom Srbsku, hlboko si uvedomujú celú váhu dosahovania historickej dohody na základoch, za ktoré sa zasadzujú a rozmanitých prekážok a odporov v každej fáze jej uskutočňovania a uskutočňovania iniciatívy, ktorú podnietili, rovnako ako sú si vedomí aj nevyhnutnosti ústavných reforiem, ktoré žiadajú a navrhujú.
[nr]
Pritom jasne dávame na vedomie, že – vychádzajúc z tejto Deklarácie a v nej zahrnutých zásad, návrhov a žiadostí – my sa boja za čím skoršie a úplnejšie uskutočňovanie žiadaných ústavných zmien, na základe ktorej navrhujeme, nemienime vzdať.
[nr]
Vieme, že jediná, politicky nevyhnutná rovnako ako aj nežiaduca alternatíva takto navrhovanej a spoločne dohodnutej cesty k novému ústavnému zriadeniu krajiny – čím sa aj vojvodinská ústavná otázka konečne, zásadne a racionálne rieši ako veľká vnútorná politická otázka – je trvalá politická nestabílnosť a hrozba nebezpečnej politickej radikalizácie a nevyhnutnej internacionalizácie otázky ústavného postavenia Vojvodiny.
[nr]
S cieľom predísť tomu, my rozhodne vyhlasujeme, že mienime, že je – ak sa ani rok po voľbách roku 2012 nedosiahne navrhovaná historická dohoda a ustanovenie Charty o pilitických reformách a ústavných zmenách na podklade tejto Deklarácie – naším mravným a politickým záväzkom a naším legitímnym demokratickým právom podnietiť najširšiu akciu, aby sa občania a občianky Vojvodiny v referende vyjadrili o tom, aké ústavné postavenie Vojvodiny chcú a s akým štátom súhlasia.
[nr]
V presvedčení však, že vzmáhajúce sa emancipačné, skutočne demokratické a európske politické sily v samom Srbsku chápu, že – bez radikálneho rozchodu s platnou centralistickou Ústavou a čoraz krutejšou praxou partitokratických vedení Republiky – niet ani perspektívy, ani blahobytu pre občanov a občianky Srbska vcelku, mienime, že boj za dôkladné ústavné a demokratické zmeny vstupuje do rozhodujúcej fázy, respektíve – že by ich odročovanie len predlžilo a prehlbilo, až po agóniu, všeobecnú krízu, v ktorej naša spoločnosť už dlho je, a nevyhnutne by spôsobilo nové veľké škody aj Vojvodine aj Srbsku a všetkým občanom a národom, ktoré v nich žijú.
[nr]
Preto pozývame tieto sily vo Vojvodine a v Srbsku, aby sa nám pripojili v boji za dôkladné ústavné a demokratické reformy a obča nov a občianky našej obezprávenej, ozbíjanej, vyčerpanej a poníženej Pokrajiny – aby nás v tomto ťažkom boji rozhodne podporili.