Sumujúc historickú skúsenosť od roku 1918 a dodnes a zhodnotiac, že Vojvodina vyše deväť desaťročí platí vysokú cenu spoločného života so Srbskom a svojho ústavnoprávneho a skutočného postavenia, ktorá sa prejavuje v hatení rozvoja, ekonomickej exploatácii, diskriminácii a zanedbávaní Vojvodiny, v nízkej kvalite štátnej správy a vysokej korupcii, zhoršených medzinacionálnych vzťahoch, v ničení nepopierateľnej politickej subjektivity a európskej identity Vojvodiny, erózii zdedených kultúrnych hodnôt a hmotných výdobytkov, devastácii veľkých systémov ako je železnica, hydrosystém, systém lokálnej samosprávy… a v zjavnom všeobecnom úpadku,
[nr]
mieniac, že je taká cena neprijateľná nielen z hľadiska záujmov, ale aj dôstojnosti občanov a občianok a početných národnov viacnárodnostnej Vojvodiny, ako aj vzhľadom na to, že sa režimy menili a diskriminácia a exploatácia zostávala, a že aj po zániku všetkých troch Juhoslávii a Štátneho spoločenstva Srbska a Čiernej Hory aj dnes v Republike Srbsku pokračuje,
[nr]
nikdy nezabúdajúc, že nám skúsenosť ukázala, že zaostávanie bolo najmenšie a pokrok bol najväčší vtedy, keď Vojvodina mala najviac ústavných práv, aby spravovala sama seba, že jej Srbsko roku 1988 odňalo tieto nadobudnuté práva, násilne a nelegálne a bez prejaveného úmyslu vrátiť ich,
[nr]
v presvedčení, že je prírodné, demokratické, neminuteľné a neodcudziteľné právo občanov a národov Vojvodiny tak chrániť svoje záujmy a dôstojnosť, ako aj na tomto zemepisne, historicky, národne a ekonomicky zvláštnom a scelenom území spravovať seba samých a rozhodovať o svojom osude, a že je to úplne v súlade s trvalými civilizačnými hodnotami a so súčasnými pohybmi v demokracii a osvietenstve,
[nr]
veriac vo vzájomnú odkázanosť Vojvodiny a Srbska, ale aj v to, že nanútené spolunažívanie a dominácia Srbska nad Vojvodinou spôsobila drastický ekonomický úpadok Vojvodiny, ktorá kedysi patrila medzi Štvrtá vojvodinská konvencia najvyvinutejšie časti Juhoslávie, vtesnaná do statusu vnútornej kolónie, stratila pozície aj vnútri samej Republiky Srbsko ako jej najvyvinutejšia časť, čo je absolútne neprípustné a ponižujúce pre Vojvodinu a dlhodobe neprospešné aj pre Srbsko, pretože nerovnoprávnosť je zdrojom trvalej nestability,
[nr]
nevzdávajúc sa cieľa, aby sa Vojvodina ekonomicky a civilizačne obnovila a vrátila svojmu európskemu dedičstvu, odsudzujeme obštrukcie Srbska vstupu do Európskej únie, súčasťou ktorej sa Vojvodiny mala dávno stať, a preto znáša obrovské škody,
[nr]
v presvedčení, že je status autonómie Vojvodiny devalvovaný a vyčerpaný, že je nanútená Ústava z roku 2006, ktorá vo Vojvodine nebola schválená a v uplatňovaní sa zmenila na veľký podvod, takže Vojvodine za päť rokov bolo vyplatených len akolo 36 % Ústavou garantovaných prostriedkov a zákon o financovaní príslušností, bez ktorého autonómia neexistuje, roky nebol schválený…,
[nr]
v presvedčení, že sa dané vzťahy musia dôkladne zmeniť a že federalizmus možno považovať za demokratické riešenie, ako záruku politických práv Vojvodiny a spôsob spolurozhodovania Vojvodiny so Srbskom v jednom poctivejšom a účinnejšom štáte,
[nr]
zasadzujeme sa za dosiahnutie novej historickej dohody Srbska a Vojvodiny v súlade s Deklaráciou o základoch demokratického zjednotenia Vojvodiny a Srbska do Zväzovej republiky Srbsko, ktorú tvoria Republika Srbsko a Republika Vojvodina, a ktorú schválila Štvrtá vojvodinská konvencia, pretože spoločnú budúcnosť na nových základoch možno zabezpečiť len na základoch rovnosti a rovnoprávnosti Srbska a Vojvodiny a na princípoch federalizmu a republikanizmu.